Americká formácia Assemble Head in Sunburst Sound je jednou z tých kapiel, ktoré akoby vypadli z iného časopriestoru – niekde medzi kalifornskou psychedéliou 60. rokov a vesmírnym rockom budúcnosti. Ich hudba je hmlistá, dunivá, plná prachu z riffov a kaleidoskopických výletov do neurčitých dimenzií, kde sa čas nerozdeľuje na minúty, ale na vrstvy.
Kapela vznikla v San Franciscu, čo samo osebe napovedá, akým smerom sa uberať. Mesto s hlbokými koreňmi v psych-rockovej scéne (Grateful Dead, Jefferson Airplane) je ako stvorené pre výbuch sonického chaosu, ktorý Assemble Head radi kultivujú.
Kde sa hudba ohýba ako časopriesto
Začínali ako trio, ktoré sa sústredilo na improvizované jamy a surový zvuk plný praskotu a hustého fuzz efektu. Neskôr sa rozrástli a zvuk sa stal komplexnejším, no nikdy nestratili tú podzemnú surovosť.
Hudba ako halucinogénna hmota
Ich tvorba je niečo medzi stoner rockom, space rockom, a klasickým heavy psychom. Gitary sú výrazne skreslené, často plávajú v repetitívnych motívoch, ktoré sa pomaly rozvíjajú ako mlhovina. Všetko to poháňa rytmika, ktorá sa pohybuje medzi polozaspatým transom a výbuchmi nervózneho napätia.
Kapela je známa tým, že neponúka jednoznačné refrény ani typické pesničkové štruktúry. Ich skladby skôr budujú náladu, než aby štruktúrovane niekam smerovali – ide skôr o ponor do zvuku ako o sledovanie príbehu.
Albumy, ktoré znejú ako z archívu inej planéty
Jedným z najvýraznejších albumov je “When Sweet Sleep Returned” (2009), vydaný pod značkou Tee Pee Records. Tento album posúva kapelu bližšie ku klasickému space rocku: zvuk je mohutnejší, viac vrstvený, no stále pôsobí ako nahraný v garáži na Saturne.
Nasledujúci album, “Manzanita” (2012), je melancholickejší, viac zasnený, no stále naplnený fuzzovými stenami a bublajúcimi syntezátormi. Kapela tu ukazuje, že aj psychadelický hluk môže byť jemný a intímny.
Vesmír bez pózy
Na rozdiel od mnohých iných „retro“ kapiel, Assemble Head in Sunburst Sound nepôsobí ako imitácia. Ich hudba nepreberá klišé, ale rozvíja žáner s úctou aj osobitým štýlom. Nesnažia sa byť „cool“ ani hipstersky okázalí – sú akoby úprimní mimozemšťania, ktorí jednoducho hrajú to, čo im rezonuje v hlave.
Pre koho je ich hudba?
Tí, čo milujú kapely ako Hawkwind, Sleep, Earthless alebo The Black Angels, tu nájdu známe prvky, no zabalené do iného kontextu. Assemble Head vás nevtiahne hneď – sú pomalí hypnotizéri, ktorí si vás postupne podmania vrstvením zvukov a nevysvetliteľnou nostalgiou po niečom, čo ste nikdy nezažili.
Slovenský vojenský paradox: Ako máme najtichšiu armádu, lebo nemá ani muníciu, ani palivo
Slovenská armáda je unikát. Nie preto, že by bola najmodernejšia. Ani preto, že by mala najlepších stíhačov, tankistov či ženistov. Ale preto, že je najtichšia. Doslova. Lebo bez munície a paliva sa žiadny hluk nerobí.
Ticho je našou doktrínou, našou stratégiou, našou výhodou. V čase vojenských konfliktov, dronových útokov a moderných zbraní má Slovensko niečo, čo iné krajiny nemajú: prázdne sklady a tichú nádej.
Halucinácia na analógovom podklade
Assemble Head in Sunburst Sound nie je kapela na prvé počutie. Potrebuješ si ľahnúť, dať si slúchadlá, možno si vypnúť svetlá – a potom ťa to začne pomaly ťahať. Ich hudba nie je o konkrétnych myšlienkach, ale o zvukových víziách, ktoré ťa zoberú do sveta, kde nič nie je isté, ale všetko je nádherne rozmazané.