Prečo nemusíme myslieť na moderných ľudí

Keď sa pýtame, za akých podmienok sa mohli objaviť prví „ľudskí“ predkovia v najširšom zmysle – teda tvorovia, ktorí začali častejšie chodiť na dvoch nohách, nemusíme sa viazať na Homo sapiens. Stačí sa pozrieť na to, aké zmeny v africkej prírode a podnebí museli nastať, aby sa takáto stratégia vôbec oplatila a prežila.

Časové okno: 7–5,5 milióna rokov dozadu

Najskorší realistický moment prichádza v neskorom miocéne až skorom pliocéne, približne pred 7 až 5,5 miliónmi rokov. Vtedy prebiehala globálna klimatická zmena: ochladzovanie planéty, pokles CO₂ a zmena oceánskych prúdov spôsobili dlhodobé vysušovanie Afriky.

Fragmentácia hustých lesov

Husté tropické dažďové lesy sa postupne zužovali a fragmentovali. Na ich okrajoch vznikali veľké plochy otvorenejších lesov – stromy rástli ďalej od seba, medzi nimi pribúdala vysoká tráva, kríky a sezónne suché plochy. Nešlo o náhle premenenie na savanu, ale o vznik mozaiky prostredí.

Mozaika ako hlavný tlak

Na malej ploche sa nachádzali husté galériové lesy pri riekach, lesosavany a otvorené plochy. Primáty, ktoré dovtedy žili takmer výlučne v korunách, sa ocitli v situácii, keď medzi dvoma stromami s ovocím museli prejsť desiatky metrov po zemi.

Výhody vzpriamenej chôdze

V takom prostredí sa ukázala výhoda čiastočnej až čoraz častejšej chôdze na dvoch nohách: telo absorbuje menej slnečného žiarenia, presuny sú energeticky úspornejšie a ruky zostávajú voľné na prenášanie potravy či mláďat.

Strava v prechodnom období

Strava zostávala prevažne rastlinná a sezónna. Vo vlhkejších obdobiach bolo hojne ovocia, listov, kvetov a nektáru. V suchu sa muselo siahnuť po koreňoch, hľuzách, semenách, kôre a vláknitých častiach rastlín.

Príležitostné živočíšne zdroje

Príležitostne sa dalo získať bielkoviny z hmyzu, vajec, malých stavovcov alebo zvyškov po predátoroch. Schopnosť jesť takmer čokoľvek bola kľúčová pre prežitie.

Nestabilita ako motor zmien

Obdobia vlhkosti (obnova lesov) sa striedali so suchými fázami (dominancia otvorených plôch). Skupiny museli neustále meniť stratégie – raz koruny stromov, raz zem, raz podzemné zdroje.

Prečo nie skôr?

Pred 8–10 miliónmi rokov bola Afrika ešte príliš zarastená súvislými lesmi. Štvornohá chôdza a šplhanie úplne stačili. Až mozaika a vysušovanie vytvorili tlak, ktorý urobil z dvojnožectva výhodnú stratégiu.

V skratke: prví dvojnožci sa mohli objaviť pred 6–7 miliónmi rokov v mozaike lesov a otvorených plôch – nešlo o moderných ľudí, ale o prispôsobenie sa nestabilnému, rôznorodému svetu.