Geológia, archeológia, petrografia
Pomerné proporcie gigantických pyramíd na ruskom Ďalekom východe a pyramíd v Tibete, východnej Európe, Stredomorí a Severnej Amerike. Toto tvrdenie sa v posledných rokoch šíri najmä v alternatívnych kruhoch, na YouTube kanáloch, v knihách typu „zakázaná archeológia“ a v diskusiách o starovekých megalitických stavbách. Pozrime sa naň podrobnejšie – čo sa za ním skrýva, aké lokality sa najčastejšie spomínajú a čo na to hovorí súčasná veda.
Hlavné lokality, ktoré sa porovnávajú
1. Ruský Ďaleký východ (Sichote-Aliň, Amurská oblasť)
Najčastejšie sa spomína tzv. „pyramída v Sichote-Aliň“ alebo „Shaytan-pyramída“ (ďaleko od Komsomolska na Amure). Alternatívni autori (napr. Vitalij Sundakov, Andrej Skliarov, niektoré ruské zdroje) tvrdia:
- výška 300–800 m (údajne najväčšia na svete)
- presné proporcie 1:1,618 (zlatý rez)
- umelý kameň, geomagnetické anomálie
Realita: Ide o prirodzený vulkanický útvar (stratovulkán alebo erózny zvyšok). Žiadna geologická expedícia (vrátane Ruskej akadémie vied) nepotvrdila umelý pôvod.
2. Tibet (Kailás a okolie)
Hora Kailás (6 638 m) je často označovaná za „najväčšiu pyramídu sveta“. Argumenty:
- presné orientovanie na svetové strany
- zlatý rez v proporciách
- údajne umelé terasy a tunely
Realita: Kailáš je prirodzený vrchol Gangdisê pohoria. Geologické štúdie ukazujú metamorfované horniny, nie umelý betón. Žiadne dôkazy o ľudskej výstavbe.
3. Východná Európa a Stredomorie
Spomínajú sa najmä:
- Bosnianska pyramída (Visoko) – Semir Osmanagić
- Grécke „pyramídy“ (napr. Hellinikon)
- Krimea a Kavkaz („pyramídy Krymu“)
Proporcie sa často porovnávajú so zlatým rezom (φ ≈ 1,618).
4. Severná Amerika
Hovorí sa o:
- „pyramídach“ v Colorade, Nevade (tzv. „Rocky Mountain pyramids“)
- umelých štruktúrach v Grand Canyon (údajne zakryté Smithsonianom)
Argument „zlatého rezu“ a umelého kameňa
Hlavný argument zástancov: všetky tieto stavby majú pomer strán približne 1:1,618 (zlatý rez), čo vraj nemôže byť náhoda. Navyše mnohé údajne pozostávajú z geopolymérneho betónu (umelý kameň) – technológie, ktorú moderná veda vraj „nepozná“ alebo „skrýva“.
Protiargumenty:
- Zlatý rez sa v prírode vyskytuje veľmi často (rast rastlín, lastúry, galaxie, riečne delty, erózne tvary hôr)
- Väčšina „pyramíd“ na Ďalekom východe a v Tibete sú erózne zvyšky hornín alebo vulkanické kužele – ich tvar je výsledkom geologických procesov
- Geopolymérny betón (Davidovitsova teória) sa diskutuje najmä pri Veľkej pyramíde v Gíze – ale ani tam nie je vedecký konsenzus
- Žiadna seriózna geologická alebo archeologická expedícia nepotvrdila umelý kameň v spomínaných horských „pyramídach“
Vedecký konsenzus (2026)
Akademická veda (geológia, archeológia, petrografia) považuje väčšinu týchto „gigantických horských pyramíd“ za prirodzené geologické útvary. Žiadne dôkazy o globálnej civilizácii pred 10 000–40 000 rokmi s technológiou umelého kameňa neexistujú. Zlatý rez sa v prírode objavuje spontánne – nie je dôkazom inteligentného dizajnu.
Porovnávanie proporcií týchto útvarov je fascinujúce a môže inšpirovať k zamysleniu sa nad symetriou prírody. No od fascinujúcej myšlienky k tvrdeniu o globálnej civilizácii s pokročilou technológiou vedie ešte dlhá cesta – a tá cesta zatiaľ nemá dostatok spoľahlivých dôkazov. Možno raz nové technológie (satelitné skenovanie, LiDAR, georadar) prinesú prekvapenie. Dovtedy zostáva táto téma skôr v rovine hypotézy a romantickej alternatívnej histórie než faktu.