Šoroš v hlavnej úlohe

Predstav si krajinu, ktorá sa chce tváriť ako veľký domov pre svojich občanov. Kde premiér s vážnym výrazom hovorí o tom, že „chce, aby v nej žilo viac ľudí“ – ale realita to akosi nepostrehne obchádza. Toto nie je sci‑fi román, je to demografická situácia v Maďarsku, ktorú podrobne analyzoval portál Direkt36 na základe európskych štatistík.

1. „Veľký plán“ vs. skutočnosť

Orbánova vláda pravidelne hovorí o tom, že chce zvrátiť demografický pokles. Vysiela signály, organizuje konferencie, pozýva svetových politikov, ale zatiaľ … výsledky ukazujú niečo iné. Podľa Eurostatu je počet maďarských občanov žijúcich v iných členských štátoch EÚ dramaticky vyšší než pred desiatimi rokmi – a tento trend prispieva k zhoršovaniu demografickej krivky domov.

„Orbán hovorí o tom, že chce zachovať maďarskú populáciu, no čísla hovoria jasne: maďarská populácia klesá a mladí odchádzajú.“

Medzi rokmi 2014 a 2024 počet maďarských občanov žijúcich v iných európskych krajinách vzrástol o približne 142 000 osôb, čo je asi 60 % nárast nastúpených emigrantov len za posledné desaťročie.

2. Agyelszívás: keď štát stratí svoj mozog

Nadmieru dramatickým efektom tejto migrácie je fenomén, ktorý odborníci nazývajú agyelszívás – čiže „vyčerpávanie mozgu“. Ide o to, že krajinu opúšťajú najtalentovanejší mladí ľudia s najlepšími schopnosťami a vzdelaním.

Podľa ďalších údajov výrazne rastie počet mladých Maďarov, ktorí študujú v zahraničí. Napríklad študenti v magisterských a doktorandských programoch vo Francúzsku, Holandsku či USA sa pravidelne rozhodujú zostať tam, kde sa cítia lepšie pripravení na budúcnosť.

Rehó Eszter, mladá študentka z Győru, hovorí, že jej zážitok z medzinárodnej univerzity jej otvoril oči – nielen vo vzdelávaní, ale aj v názore na to, čo jej domov môže (alebo nemôže) ponúknuť.

„Kritické myslenie, ktoré som získala v zahraničí, mi umožnilo vidieť mediálnu manipuláciu a propagandu, ktorá pomáha udržať súčasnú vládu pri moci.“ – Rehó

Na druhej strane, mnoho takýchto študentov jednoducho neplánuje návrat – nie preto, že by zabudli na Maďarsko, ale preto, že v zahraničí vidia perspektívu, akú doma nemajú.

3. Kto odchádza a čo to znamená

Tento exodus nie je len číslom vo štatistikách. Je to strata pracovnej sily, talentu a potenciálnych lídrov pre budúcnosť. Demograf Balázs Kapitány upozorňuje, že aj strata 1 % populácie ročne môže mať merateľné negatívne dopady – napríklad na ekonomiku, pracovný trh či daňové príjmy.

Na vidieku sa to už prejavuje konkrétne: malé mestá strácajú obyvateľov až natoľko, že ich udržateľnosť sa stáva otázna. Akademici a podnikatelia hovoria o tom istom: keď už mladí nechcú zostať a starší zostávajú sami, klesá životná úroveň a tlak na sociálny systém rastie.

„Ak 60‑tisícové mesto zostane s 20‑tisíc ľuďmi, je legitímne sa pýtať: ako dobre sa tam ešte žije?“

To, čo Orbán propaguje ako úspech alebo „národnú odolnosť“, podľa štatistík vyzerá skôr ako odliv potenciálu, ktorý by krajina potrebovala najviac.

4. Pokusy o návrat? Len malé gestá

Keď vláda uznala, že problém existuje, vznikol program s názvom „Gyere haza, fiatal!“ („Vráť sa domov, mladý človek!“). Ten sa mal pokúsiť motivovať mladých vysťahovalcov, aby sa vrátili domov.

Po niekoľkých rokoch a investícii 100 miliónov forintov však program priniesol len asi 105 vraťákov – čo je ekvivalent jedného „úspechu“ za veľkú čiastku.

Analytici tvrdia, že pokiaľ politika a ekonomika neposkytnú mladým ľuďom rovnakú alebo lepšiu kvalitu života doma ako v zahraničí, prvky ako stipendijné programy či heslá typu „Vráť sa“ budú len symbolické, nie skutočne účinné.

5. Príbehy ľudí: od Nádeje k Realite

Ešte významnejšie ako čísla sú príbehy ľudí, ktorí sa rozhodli opustiť Maďarsko:

• Balogh Bence – po práci doma sa rozhodol presťahovať za lepšími pracovnými podmienkami; v Maastrichtu našiel vyšší plat a životnú stabilitu, ale stále cíti puto k domovu.
• Szabó Fruzsina – geologička v Dánsku, ktorá ocenila kvalitu vzdelania a pracovného prostredia; napriek túžbe vrátiť sa, ekonomické podmienky to neumožňujú.
• Ďalší mladí ľudia hovoria o tom samom: doma nedostávajú príležitosti, ktoré im ponúka život v zahraničí.

„Milujem Maďarsko, ale tu mám perspektívu, ktorá mi doma chýbala.“ – jedna z bývalých rezidujúcich mladých Maďariek

Ako dobre sa žije podľa čísiel

Ak Orbánova vláda chce, aby ľudia ostávali doma a prispievali k prosperite svojej vlasti, demografické údaje ukazujú, že táto vízia sa zatiaľ nenapĺňa. Namiesto toho vidíme rastúcu migráciu, stratu talentu a ekonomický tlak na regionálne spoločenstvá. Čísla Európskej štatistiky jasne hovoria, že „dobrý život“ nemusí byť v Maďarsku vždy synonymom domova – aspoň nie tak, ako to vláda prezentuje.