Andrew Basiago tvrdí, že toto úsilie vytvorilo technológiu na cestovanie v čase, čo jemu a ostatným umožnilo cestovať naprieč mnohými historickými obdobiami. Alfred Lambremont Webre, futurista, ktorý v roku 1977 riadil projekt mimozemskej komunikácie Jimma Cartera v Bielom dome, písal o exopolitike a spolupracoval s Basiagom na presadzovaní teórie Chronogarchy. Alfred Webre je známy v téme exopolitiky, ktorú pomáhal rozvíjať a ktorá skúma politické dôsledky mimozemského života. Jeho práca prechádza mnohými oblasťami, ako je žurnalistika, právo a futurizmus a vždy skončí na hranici mimozemského kontaktu a ľudskej spoločnosti.
Právnik a cestovateľ v čase Andrew D. Basiago tvrdí, že sa koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia zúčastnil na tajnom programe vlády USA známom ako Projekt Pegasus.
Pri čítani tohto článku, vždy myslite na Simpsonovcov o Trumpovi a voľbách 2016, napríklad.
Existencia technológie cestovania v čase
Podľa Basiaga a Webreho vládne a kvázi vládne subjekty tajne vyvíjali technológiu cestovania v čase už desaťročia. Ľudia tvrdia, že s touto technológiou dokážu dosiahnuť paralelné dimenzie a ísť v čase dopredu aj dozadu.
Skrytá elita ovládajúca čas
Podľa teórie Chronogarchie je technológia cestovania v čase pod kontrolou vplyvnej vrstvy pozostávajúcej z politických, vedeckých a ekonomických elít. Táto skupina údajne využíva moc nad časom na to, aby cielene zasahovala do minulosti a formovala budúcnosť podľa svojich vlastných záujmov.
Zasahovanie do histórie
Podľa výpovedí Andrewa Basiaga a Alfreda Webreho mala Chronogarchy zásadný vplyv na priebeh mnohých kľúčových historických momentov. Cieľom týchto zásahov bolo zabezpečiť vývoj, ktorý by posilnil postavenie tejto elity. Tým ovplyvnili nielen politické a hospodárske smerovanie, ale aj kultúrny vývoj spoločnosti.
Zamlčaná pravda a informačná kontrola
Jedným z hlavných aspektov tejto hypotézy je dôsledné zatajovanie informácií verejnosti. Technológia časového presunu a manipulácie dejín je vraj pred ľuďmi starostlivo skrývaná. Na udržanie tajomstva sa používajú falošné naratívy, diskreditovanie nepohodlných osôb a šírenie dezinformácií.
Ohrozená dôveryhodnosť dejín
Ak by sa existencia Chronogarchie potvrdila, znamenalo by to vážne narušenie nášho chápania dejín. Záznamy, ktoré považujeme za nemenné fakty, by mohli byť výsledkom cielenej manipulácie. Mnohé udalosti, ktoré berieme ako historicky dané, mohli byť účelovo vytvorené alebo upravené.
Strata slobody rozhodovania?
Možnosť cestovať späť v čase otvára otázku, či je vývoj sveta vôbec spontánny. Ak kľúčové rozhodnutia robí úzka skupina ľudí zasahovaním do minulosti, osud civilizácií prestáva byť výsledkom kolektívnej vôle. Tým sa spochybňuje samotný princíp slobodnej vôle. Moc meniť priebeh dejín so sebou prináša nielen technickú, ale najmä morálnu zodpovednosť. Ak je táto schopnosť zneužívaná na presadzovanie vlastných cieľov, ide o zásadný etický problém. Vznikajú oprávnené obavy z toho, ako sa s touto silou narába a kto nad ňou má kontrolu.
Volanie po transparentnosti
Ak sú tvrdenia o Chronogarchii a technológiách cestovania v čase pravdivé, spoločnosť by mala požadovať ich odhalenie a verejnú kontrolu. Znamenalo by to nevyhnutné prehodnotenie historických prameňov aj samotných mocenských štruktúr.
Skepticizmus vedcov a ich úloha
Oficiálna vedecká obec zostáva k tejto teórii veľmi opatrná. Kritici poukazujú na to, že tvrdenia Basiaga a Webreho sú postavené najmä na nepodložených výpovediach, bez silnej opory v dôkazoch. Mnohí odborníci tvrdia, že na to, aby sa dali tieto tvrdenia brať vážne, chýbajú reálne a overiteľné dáta.
Vedci ako strážcovia status quo?
Niektorí alternatívni teoretici však naznačujú, že práve vedecká komunita má „povinnosť“ byť skeptická – pretože slúži systému, ktorý Chronogarchy reprezentuje a udržiava. Takýto názor spája zdanlivú vedeckú neutralitu s úlohou obhajcu utajovaných mocenských štruktúr.
Cestovanie v čase ako vedecká možnosť?
Aj keď sa v rámci niektorých teórií fyziky – ako sú tie vychádzajúce z Einsteinovej relativity – spomína možnosť časového presunu, ide zatiaľ iba o hypotetickú oblasť. Technologická realizácia je vzdialená a zatiaľ neexistuje priame potvrdenie, že by bola uskutočniteľná v praxi.