Posledný spoločný predok šimpanzov a ľudí označovaný skratkou CHLCA (Chimpanzee-Human Last Common Ancestor) je hypotetický druh, z ktorého sa pred miliónmi rokov oddelili dve línie: jedna viedla k dnešným šimpanzom a bonobom (rod Pan), druhá k rodu Homo a nakoniec k nám, Homo sapiens. Žiadna priama fosília tohto predka zatiaľ nebola nájdená, no vďaka pokroku v sekvenovaní kompletných genómov vieme o ňom čoraz viac – a to najmä z porovnávacej genomiky.

Aktuálny odhad času rozchodu (divergencia Pan–Homo)

Najpresnejšie údaje pochádzajú z roku 2025, keď bol publikovaný prvý telomere-to-telomere (T2T) kompletný genóm šiestich druhov veľkých opíc vrátane šimpanza, bonoba a gorily (Yoo et al., Nature 2025). Tieto dáta výrazne zúžili interval rozchodu línie človeka a šimpanzov na

Staršie odhady sa pohybovali v širšom rozsahu 4,7–9,3 milióna rokov, niekedy až 13 miliónov. Nové T2T sekvenovanie však vďaka úplnému pokrytiu centromér, telomér a repetitívnych oblastí (ktoré predtým chýbali) umožnilo presnejšie modelovanie mutácií a incomplete lineage sorting (ILS). Výsledok je jasný: rozchod sa odohral skôr v neskorom miocéne, nie na prelome miocénu a pliocénu ako sa dlho predpokladalo.

Genetická podobnosť vs. reálny rozdiel

Desaťročia sa hovorilo o „98–99 % podobnosti“ medzi ľudským a šimpanzím genómom – toto číslo však vychádzalo len z porovnania alignovateľných jednonukleotidových variantov (SNVs) v exónoch a konzervovaných oblastiach.

Kompletné T2T genómy z roku 2025 ukazujú oveľa väčší rozdiel, pretože zahŕňajú aj štrukturálne varianty, veľké duplikácie, delécie a nealignovateľné repetitívne sekvencie:

• Alignovateľné časti: ~1,5–1,6 % rozdiel v SNVs
• Nealignovateľné oblasti (gap divergence): 12,5–13,3 %
• Celkový rozdiel: približne 14–14,9 %

To znamená, že len ~85–86 % nukleotidov má presnú jedno-jedno zhodu. Tento posun je kľúčový – staré 98–99 % bolo skreslené tým, že ignorovalo centroméry, subtelomérne oblasti a segmental duplikácie, ktoré sa vyvíjali najrýchlejšie.

Incomplete Lineage Sorting (ILS) – dôkaz rýchleho rozchodu veľkej populácie

Jedným z najzaujímavejších zistení T2T štúdie je rozsah incomplete lineage sorting. Až ~39,5 % autosomálneho genómu a ~24 % chromozómu X vykazuje ILS – to znamená, že v týchto oblastiach sa gény zdedili inak, než ako hovorí druhový strom (napr. človek je v niektorých lokusoch bližšie k gorile než k šimpanzovi).

Taký vysoký podiel ILS naznačuje, že rozchod neprebehol v malej populácii, ale v relatívne veľkej predkovej populácii (~198 000 jedincov podľa modelov). Veľká efektívna veľkosť populácie + rýchly rozchod = veľa neúplne roztriedených alel, čo je presne to, čo vidíme v dátach.

Selektívne sweepy a adaptácia po rozchode

Vďaka kompletným centromérom a repetitívnym regiónom sa podarilo identifikovať stovky oblastí pozitívnej selekcie špecifických pre líniu Pan aj pre líniu Homo. Mnohé z nich boli predtým neviditeľné kvôli medzerám v genómoch. Tieto oblasti zahŕňajú gény spojené s vývojom mozgu, imunitou, reprodukciou a metabolizmom – čo potvrdzuje, že po rozchode sa obe línie rýchlo adaptovali na odlišné ekologické niky.

Non-B DNA štruktúry a centroméry

Nové dáta odhalili aj význam non-B DNA štruktúr (G-quadruplexy, Z-DNA, cruciformy) v centroméroch a subtelomérnych heterochromatínoch. Tieto štruktúry sú obohatené v oblastiach, ktoré sa vyvíjali najrýchlejšie – u šimpanzov a goríl nezávisle od ľudí. To vysvetľuje, prečo centroméry patria medzi najviac divergentné časti genómu a prečo sa v nich skrýva toľko štrukturálnych rozdielov.

Zhrnutie – čo vieme o CHLCA v roku 2026

Genetika CHLCA sa naďalej vyvíja. Ďalšie T2T genómy, lepšie modely mutácií a analýzy starovekej DNA z Afriky môžu tento interval ešte zúžiť. Jedno je však isté: rozchod medzi nami a šimpanzmi nebol jednoduchý „klik“ – bol to proces v veľkej, diverznej populácii v dramaticky sa meniacom africkom prostredí pred približne 6 miliónmi rokov.