Gitarové šialenstvo Nika Potočnjaka a Kawabatu Makota, Space of Eights od Seven That Spells. Skladba „Space of Eights“ od Seven That Spells nie je len ďalší experimentálny kus do vitríny psychedelických freakoutov. Je to žeravý meteorit letiacou hlavou, plný vrstvených gitár, pulzujúcej rytmiky a výbuchov, ktoré ťa odpália do dimenzie, kde číslo osem prestáva byť číslom a stáva sa portálom.
V tejto skladbe nič nedáva zmysel – a práve preto to funguje geniálne.
Kde sa hudba ohýba ako časopriestor
Lucifer, v tomto prípade, nie je symbol zla. Je to archetyp poznania, odtrhnutia a túžby po transcendencii.
Hudba ako halucinogénna gitarová hmota
Niko Potočnjak – riffový vizionár a architekt chaosu. Ak má niekto v tejto galaxii patent na sonický ošiaľ, je to gitarista a duchovný líder Seven That Spells – Niko Potočnjak. V skladbe „Space of Eights“ hrá ako keby ho vlastný nástroj ťahal do čiernej diery.
Jeho gitarová hra tu nie je o technickej exhibícii – je to zvukový exorcizmus, výlev surovej energie, zvíjajúcej sa medzi fuzzom, wah pedálom a sonickými slučkami. Každý riff je ako úder do steny reality.
Kawabata Makoto
Kawabata Makoto – japonské šialenstvo v európskej psychedélii. A keď si myslíš, že už sa viac nedá, príde hosť, ktorý to všetko posunie do inej vrstvy existencie: Kawabata Makoto, gitarový čarodejník a vodca kultovej japonskej skupiny Acid Mothers Temple.
Makoto je živý zosilňovač psychedelického myslenia. Jeho štýl je nezameniteľný – chaotický, epický, teatrálny, mystický. V „Space of Eights“ pridáva úplne iný vesmír – ak Niko buduje psychedéliu zo zeme, Makoto ju teleportuje do metafyzického priestoru.
Ich gitarový duel nie je súboj – je to tanec mimo čas. Dve galaxie sa tu obchádzajú, prekrývajú a nakoniec zlievajú do jednej masívnej energie.
Rytmika ako pohonný systém mimo Takt
Za gitarovým divadlom stojí bubenícka linka, ktorá nie je len sprievodná – je to štartovacia rampa pre riffy. Bubeník tu hrá tak, akoby komunikoval s mimozemskou civilizáciou Morseovkou, ktorá funguje na LSD.
Každý prechod, každý takt je výzva: Buď to zvládneš – alebo ťa to rozdrví.
Skladba ako geometrická halucinácia
„Space of Eights“ nie je klasická pieseň. Je to fraktál, ktorý sa rozvíja, kymáca, znova sa skladá a rozpadá. Je to osem v nekonečne, nekonečno v ôsmej minúte, ôsma dimenzia v jednej skladbe.
Celý track pôsobí ako rituál mimo zmyslov, akoby si počúval posvätný stroj na premieňanie vibrácií na vedomie. Je to meditácia, ale na prehriatom zosilňovači.
Prečo práve Seven That Spells?
Čistá psychadelická špirála. Toto je skladba, ktorú si nepustíš raz. Pustíš si ju trikrát za sebou, potom týždeň nebudeš počúvať nič, a potom ti zrazu bude chýbať.
Seven That Spells tu dokazujú, že ich vízia psychedélie nie je retro ani nostalgicá – je to živý organizmus, ktorý sa kŕmi improvizáciou, šialenstvom a úplnou slobodou.
Bruno Motik – drums
Milan Bukejlović – drums
Damir Šimunović – drums
Lidija Dokuzović – voc
Tvrtko Dujmović- bass
Kawabata Makoto – guitar
Niko Potočnjak – guitar, synth, organ