Keď sa vesmír a temnota zhovárajú o rozkoši Seven That Spells. Skladba „Cosmoerotic Dialogue With Lucifer“ od chorvátskej psych-rockovej hydry Seven That Spells je názvom, ktorý znie ako zakázaná kniha. Alebo výkrik z najhlbšieho podvedomia. V skutočnosti je to čistý sonický rituál, v ktorom sa spája kozmický extatizmus s temným hlbokým pulzom neznámeho.
Toto nie je pesnička. Toto je spirituálne prenastavenie nervového systému. Skladba začína pomaly, ako zakrádajúci sa tieň. Niečo sa prebúdza – nie v zmysle „začne hrať gitara“, ale skôr v zmysle „niečo sa rozhodlo vstúpiť do tohto sveta“. Bicie klepkajú ako symbolický pulz podvedomia, kým gitarové vrstvy vytvárajú akustický dym.
Zvuk sa nevyvíja lineárne. On pribúda, objíma, rastie ako organizmus. Niečo medzi žiariacou mlhovinou a čiernym sabatom.
Kde sa hudba ohýba ako časopriesto
Lucifer, v tomto prípade, nie je symbol zla. Je to archetyp poznania, odtrhnutia a túžby po transcendencii.
Hudba ako halucinogénna hmota
A čo je „cosmoerotic“? Nie sex v klasickom zmysle. Je to zvuková extáza, kde sa energia rozkoše mení na rezonanciu.
Hudba v tejto skladbe je dialóg medzi tým, čo chce uniknúť z tela, a tým, čo chce zmeniť samotnú gravitáciu bytia.
Kapela je známa tým, že neponúka jednoznačné refrény ani typické pesničkové štruktúry. Ich skladby skôr budujú náladu, než aby štruktúrovane niekam smerovali – ide skôr o ponor do zvuku ako o sledovanie príbehu.
Gitarová mágia a bubenícke zaklínanie
V strednej časti skladby sa gitara premieňa na zvukovú dýku. Riffy sú repetitívne, akoby hypnotizovali neviditeľné entity. Všetko je rytmické, ale nie tanečné – skôr to pulzuje ako rituálna mantra.
Bubeník sa medzičasom zmení na šamana. Jeho údery do činelov a bubnov sú ako kódy, ktorými rozpráva s neznámymi silami.
Meditácia na hrane šialenstva
Ak túto skladbu pustíš niekomu, kto pozná len rádio-friendly rock, možno ti povie, že je to len hluk a chaos. Ale ak sa na ňu pozrieš ako na zvukový trip, zistíš, že je to vlastne meditácia – ale taká, ktorá sa nebojí tmy a napätia.
Každý motív sa mení, ale nikdy úplne neodíde. Je to cyklus, nie príbeh. Hudba tu nesmeruje k pointe. Ona existuje ako otvorený kruh.
Pre koho je ich hudba?
Tí, čo milujú kapely ako Hawkwind, Sleep, Earthless alebo The Black Angels, tu nájdu známe prvky, no zabalené do iného kontextu. Assemble Head vás nevtiahne hneď – sú pomalí hypnotizéri, ktorí si vás postupne podmania vrstvením zvukov a nevysvetliteľnou nostalgiou po niečom, čo ste nikdy nezažili.
Prečo práve Seven That Spells?
Táto kapela robí niečo výnimočné – berie známe nástroje (gitary, bicie, efekty) a hrá s nimi ako by to boli portály. „Cosmoerotic Dialogue With Lucifer“ je dokonalým príkladom toho, ako dokážu vytvoriť rituál v časopriestore, ktorý si buď zvedie, alebo zničí.
Je to skladba pre tých, ktorí nepočúvajú hudbu ako kulisu, ale ako mystickú skúsenosť.
Zvuk ako božstvo
Po doznaní posledných tónov nezostane ticho. Zostane vibrujúce prázdno, ktoré čaká, kým sa znova naplní. „Cosmoerotic Dialogue With Lucifer“ je ako čierny obrad pod hviezdami, vedený pomocou gitár, zosilňovačov a hlbokého presvedčenia, že hudba môže hovoriť s démonmi aj bohmi.
Toto nie je len skladba. Je to pozvánka na dialóg s temným vesmírom – a možno aj so sebou samým.
Seven That Spells is:
Bruno Motik – drums
Milan Bukejlović – drums
Damir Šimunović – drums
Lidija Dokuzović – voc
Tvrtko Dujmović- bass
Kawabata Makoto – guitar
Niko Potočnjak – guitar, synth, organ