Ak sa pýtate, kedy vznikol rod Homo a či naši prví predkovia museli vyzerať ako my – moderní ľudia s veľkým mozgom, plochou tvárou a symbolickým myslením – odpoveď vás môže prekvapiť. Rod Homo sa nemusel objaviť až s Homo sapiens pred 300 000 rokmi. Stačilo niečo „menej“ – prví zástupcovia rodu Homo s väčšími mozogmi (v porovnaní s australopitekmi), lepšou bipedálnou chôdzou, väčšou flexibilitou a schopnosťou prispôsobiť sa dramaticky meniacemu sa prostrediu. A tieto podmienky sa posúvajú oveľa hlbšie do minulosti: približne pred 2,8 až 2,4 miliónmi rokov.
Najstarší známy zástupca rodu Homo – LD 350-1 a prelomový dátum 2,8 milióna rokov
Najstarší doteraz potvrdený fosílny dôkaz rodu Homo pochádza z lokality Ledi-Geraru v etiópskej Afare – ide o spodnú čeľusť LD 350-1, datovanú na 2,8 až 2,75 milióna rokov dozadu. Tento fragment ukazuje mozaiku znakov: niektoré ešte primitívne (australopitekovité), iné už typické pre rod Homo – napríklad menšie zuby, iná stavba chrupu a náznaky väčšieho mozgu. Tento objav posunul hranicu pôvodu rodu Homo takmer o pol milióna rokov dozadu oproti starším odhadom (ktoré stavali na Homo habilis okolo 2,4–2,1 mil. rokov).
Prečo práve pred 2,8–2,4 miliónmi rokov? Klimatické a ekologické podmienky
V tomto období prebiehala v Afrike dramatická zmena podnebia – nástup veľkých ľadových dôb na severe Zeme spôsobil intenzívne vysušovanie kontinentu, expanziu otvorených saván s trávami C4 a najmä pulzujúcu nestabilitu: cykly extrémneho sucha a vlhkosti v intervale ~20–23 tisíc rokov (vplyv orbitálnych zmien Zeme). Lesy ustupovali, jazerá vysychali a znovu sa napĺňali, savany expandovali – a prostredie sa menilo tak rýchlo, že špecializované druhy (napr. striktní bylinožravci alebo ovocojedi) to dlhodobo nezvládali.
Práve v takomto turbulentnom svete získavali výhodu prví zástupcovia rodu Homo: väčší mozog (aj keď ešte nie taký veľký ako u nás), lepšia adaptabilita, schopnosť plánovať dlhšie presuny, spolupracovať v skupine a – čo je kľúčové – jesť takmer všetko. V suchu korene a hľuzy, vo vlhku ryby a mäkkýše, v prechodných obdobiach mršiny veľkých zvierat. Táto extrémna všetkožravosť a flexibilita bola motorom, ktorý umožnil prežiť tam, kde staršie homininy zlyhávali.
Rod Homo vs. Homo sapiens – veľký rozdiel v evolúcii človeka
Keď hovoríme o evolúcii človeka, často sa zameriavame na Homo sapiens – náš druh, ktorý sa objavil až pred približne 300 000 rokmi. Ale prehľad evolúcie človeka ukazuje, že rod Homo je oveľa starší. Zahŕňa druhy ako Homo habilis („ručný človek“, ~2,4–1,4 mil. rokov), Homo rudolfensis, Homo erectus (ktorý sa rozšíril aj mimo Afriky už pred ~1,9 mil. rokmi) a mnohé ďalšie. Títo prví zástupcovia rodu Homo ešte nevyzerali ako my – mali menší mozog (~600–800 cm³), výraznejšiu prognatickú tvár, robustnejšie telo – ale už niesli kľúčové črty: väčší mozog oproti australopitekom, lepšiu chôdzu, schopnosť používať jednoduché nástroje (Oldowan) a extrémnu adaptabilitu.
Takže ak hľadáte odpoveď na otázku „kedy vznikol rod Homo“ alebo „pôvod rodu Homo“, dnešná veda ukazuje na obdobie okolo 2,8 milióna rokov dozadu. Nešlo o náhly skok k modernému človeku – išlo o pomalé, mozaikové prispôsobovanie sa svetu, ktorý sa menil rýchlejšie, než dokázali staršie formy prežiť. A práve táto flexibilita položila základy pre všetko, čo prišlo neskôr – vrátane nás.
Pokračovanie v článku: Aké podmienky v prírode a podnebí umožnili tento prelom? Prečítajte si viac o pulzujúcej nestabilite a všetkožravosti v africkom pleistocéne…
Globálne ochladenie a jeho dopad na Afriku
Na prelome pliocénu a pleistocénu sa začali veľké ľadové doby. Afrika pocítila dramatické vysušenie a najmä extrémne výkyvy medzi vlhkými a suchými fázami v cykloch ~20–23 tisíc rokov (precesia Zeme).
Suché a mokré extrémy
V suchu vysychali jazerá, rieky sa zmenšovali, lesy ustupovali, dominovali savany s C4 trávami. Vo vlhku sa objavovali obrovské jazerá, mokrade a hustejšia vegetácia.
Prečo pulzácia vyžadovala väčší mozog
Veľký mozog je energeticky drahý. V stabilnom prostredí by sa nevyplatil. V rýchlo sa meniacom svete výhodu získavali tí, ktorí dokázali plánovať, spolupracovať a meniť stratégie.
Kľúčové schopnosti
Predvídať presuny za vodou, spolupracovať proti predátorom, rýchlo meniť zdroje potravy podľa obdobia.
Strava v pulzujúcom svete
V suchu: hľuzy, korene, cibule, semená. Vo vlhku: ryby, mäkkýše, ovocie. V prechodoch: mršiny veľkých zvierat, kosti so špikom.
Rôznorodosť na malej ploche
Lesy, rieky, savany, močiare – všetko na desiatkach kilometrov. Treba vedieť, kde a kedy hľadať.
Prečo nie skôr ako 3 milióny rokov?
Pred 3,2–3 miliónmi rokov výkyvy ešte neboli dosť intenzívne. Prostredie bolo suchšie, ale nie tak turbulentné. Až vrchol aridifikácie a orbitálne cykly vytvorili podmienky pre väčší mozog.
Podmienky pre rod Homo vrcholili pred 2,8–2,4 miliónmi rokov: maximum vysušenia, pulzujúca nestabilita a rôznorodé zdroje potravy – nešlo o nás, ale o prispôsobenie sa rýchlo sa meniacemu svetu.