Album Apertures (2024) od britskej kapely An Axis of Perdition je návratom na scénu po takmer 14 rokoch – ambiciózne spojenie black metalu, industriálu a temného ambientu, ktoré ako celok pôsobí ako klinický zvukový záznam psychickej deštrukcie.
An Axis of Perdition dlho pracuje s témami ako duševná choroba, halucinácie a mestský rozklad. Nahrávka Apertures ponúka kombináciu silných metalových častí a dravých ambientových pasáží, ktoré evokujú model disociatívneho kolapsu vedomia, premeného na zvukový rituál .
Metal Storm poznamenáva, že album “not overly harsh as before”, ale zachováva napätie temnoty – čo vytvára atmosféru, že poslucháč “myslí sa, že ich počúvate, ale oni počúvajú vás”. V albume Apertures opäť naplno vyniká talent kapely An Axis of Perdition vytvárať temný dialóg medzi melódiou a disonanciou. Tieto dva prvky sa v ich hudbe nebijú, ale navzájom sa zmršťujú a prehýbajú, až z toho vzniká bizarný, hypnotický tanec zvuku.
Zvuk z hlbín myšlienok
Dread black metal s ambientnými sekundami. Tento pocit výrazne zosilňuje dojem klinického sprievodu psychózou.
Recenzie
Metal Storm oceňuje, že album “enhances spine-tingling elements”, neobmedzuje sa len na hluk, ale používa striedanie drvivých piesní a ambientných očistných momentov. Psychiatricky to môžeme čítať ako alternáciu medzi epizódou psychózy a krátkym kontaktom s realitou.
Sputnikmusic podotýka, že “ugly, fierce rasps” vokálov sú nástrojom v “mechanickom rituáli”. Vor z psychiatrického stavu sú to tónové deštrukcie – očné pohyby, ktoré si človek nevie udržať.
Gitara sa nespolieha na harmóniu – skôr nás vedie cez vír nevyrovnaných, nestabilných riffov, ktoré balansujú na hrane chaosu. A predsa, akoby spoza clony znepokojenia presakovali fragmenty melódie – síce zahmlené, ale stále rozpoznateľné.
Výrazne sa to prejavuje v ponurých záveroch skladby „Metempsychosis“ a znepokojivo tichom, no napätom úvode „Chants of the Worshipful Prey“. Tieto pasáže pôsobia ako melodické halucinácie, ktoré narúšajú štruktúru, ale nikdy ju celkom nezničia. Napokon sa tento psychotický tok atonálnych záchvevov a ťažkotonážnych riffov naplno rozvinie v skladbe „Private Acts of Abnegation“, kde sa kľukatý tok hudby opiera o neúprosné, dôrazné perkusie, ktoré pôsobia ako stabilný rytmický oporný bod v inak rozbitom a nepredvídateľnom teréne.
Výhody a úskalia albumu
Apertures je albumom, ktorý si treba vypočuť v tichu so slúchadlami. Hudba nie je príjemná, ale je terapeutická – v zmysle sondovania hlbín. Hudobná terapia v extrémnom zvukovom prevedení. Ak si fanúšikom predchádzajúcich dielov (Deleted Scenes, Tenements, Urfe), tu nájdeš pokračovanie psychologickej línie, tentokrát technicky vyzretejšie a atmosféricky omnoho silnejšie.
🗃️ Prehľad skladieb s psychiatrickým komentárom
1. Corrupted Pulse (02:36)
⏱️ Ambientný úvod pulzujúci ako kinetický monitor s odstupom.
🧠 Vnímanie: Reprezentuje zárodok paniky, akútne zasiahnutie vedomia.
2. Metempsychosis (07:57)
⏱️ Dlhé, rytmické tempo so zlostnými riffmi a priemyselnými beatmi.
🧠 Vnímanie: Rozbúrka identity, opakované “znovuzrodenie” ega v disharmonickom tele.
3. The Undercity Awaits (02:51)
⏱️ Krátka ambientná pauza.
🧠 Vnímanie: Podvedomý tunel strachu, temná prestávka pred ďalším jascovým tlakem.
4. Chant of the Worshipful Prey (06:06)
⏱️ Spája číry dread black metal s ambientnými sekundami.
🧠 Vnímanie: Obetavý obrad paranoje – ide o mentálny rituál straty seba sama.
5. Sewer of Lethe (01:58)
Ambient noční tekutiny.
🧠 Vnímanie: Symbol opretia sa o zabúdanie – akési narcotikum k úniku.
6. The Truth Is There To Tear Apart (06:30)
Hrubý, repetitívny black metal s údernými riffmi.
🧠 Vnímanie: Moment konfrontácie so samotným psychickým jadrom, vypuknutie traumat.
7. Unimaginable Depths (02:36)
Ambientná lézia.
🧠 Vnímanie: Introspektívna studňa, kde sa vnáraš do bezdná nevedomia.
8. Private Acts of Abnegation (06:41)
Tvrdý, okultný doom s disharmonickými sivými riffmi .
🧠 Vnímanie: Sebazničujúce činy – odrieknutie vlastnej identity v chorobe.
9. Flesh Underfoot (03:48)
Ambientná hrubosť – znepokojivé textúry tlačia na nervy.
🧠 Vnímanie: Materializácia telesnosti, v ktorej sa cítis uväznený.
10. I Am Odium (06:26)
Melodizačná, no stále zlovestná skladba s veľmi silným záverom .
🧠 Vnímanie: Kľúčový moment pacienta, ktorý si uvedomuje úplnú degeneráciu – ale nervovým výkrikom “I rise!” naznačuje, že trauma živí osobnosť.