Album Urfe (2008/2009) od The Axis of Perdition je viac než len hudba – je to temná audio-naratíva, rozdelená na dva cykly. Hlavného hrdinu Urfeho sprevádza hlas herca Leslieho Simpsona, ktorý vytvára pocit, že sleduješ psychotickú cestu cez nočný mor, presiaknutú deštruktívnymi scénami, sexuálnou deviaciu a mentálnym kolapsom. Medzitým sa prehrávajú spomienky, záchvaty a skladby – hĺbková štúdia degenerácie.

Skladby a psychiatrický rozbor

Grief of the Unclean I–IV
Zvukové vrstvy ambientu a hluku tvoria šum, lamentácie i mechanické výkriky.
Diagnóza: akútna psychická dezintegrácia – hlboku úzkosť a samoty, ktorú charakterizuje rozpadajúca sa identita.

The Great Unwashed I–VI
V druhej polovičke albumu – po vyčerpávajúcom ambientnom úvode – prichádzajú postupne aj skutočné hudobné momenty: bicí, riffy, drvivé tóny – reagujúce na urýchlenú psychózu.

Album Urfe (2008/2009) od The Axis of Perdition je viac než len hudba

Zvuk ako príznak, zvuk mokrých podláh, šum kamier, výkriky a šepoty.

Zvuk z hlbín myšlienok

Rečnícka pasáž znie ako sebadeštrukcia, ktorú sprevádza násilie a groteskný humor


Breguet 7137

Kto je Leslie Simpson?

Anglický herec hradí úlohu výpovednej bytosti – jeho hlas padá a kráča po hrane medzi drámou a výkričníkom šialenstva. Emočne strháva poslucháča, namaľuje scény, exploduje pocitmi a zastrašuje – no v niektorých momentoch sa vytráca (príliš natiahnuté opisy, rozplynutý mix)

Výhody a úskalia albumu

Plusy:

Odvážne spojenie ambientu, industriálneho black metalu a spoken word, ktoré vytvára detský pohľad do duševnej deštrukcie.
Stylizované, desivé viečko – až na to, že hĺbka rozprávania môže zaujať len určitú skupinu počúvajúcich .

Negatíva:

Absencia hudobných častí počas ambientných pasáží vedie k pocitu stagnácie. Snaha byť dramatický miestami znie až komicky (explicitné frazy, zveličené zážitky) .

Hluk a reč sa často prekrývajú – obsah sa ženie do pozadia.

Klinický kontext početnej skúsenosti

Z psychiatrického pohľadu Urfe pripomína symptomatologický záznam osoby s ťažkou psychózou alebo PTSD, ktorá sa pohybuje medzi halucináciami, depersonalizáciou, cvičeným obliehaním a regresiou. Vizuálny soundtrack – steamy manhole looks like a giant arsehole – symbolizuje zvrhlé vnútorné vesmíry, ktoré nemá zmysel analyzovať, iba prežiť.

Prečo Urfe stojí za skúšku?

Aj keď môže pôsobiť rozťahane a miestami až groteskne, Urfe je autentická sonická psycho-terapia, ktorá skúša hranice vášho pohodlia. The Axis of Perdition s odvahou stavajú soundtrack k duševnej destrukcii, ktorý – ak máš odvahu – ťa vtiahne hlboko do svojho hororového jadra.

Nie je to album pre každého, ale pre tých, ktorí nepotrebujú melódiu, ale pokus o hudobný psychologický portrét, ktorý ťa neprestane sužovať ani po skončení posledných piesní.