Medzi hudbou a halucináciou. Keď An Axis of Perdition vydali Deleted Scenes from the Transition Hospital, neponúkli poslucháčovi klasický album. Skôr to bolo zvukové zrútenie, spánková paralýza nahraná na páske. Niečo, čo nevieš, či chceš počúvať do konca, ale nedokážeš prestať. Tento album nehrá hudbu – navodzuje stavy. A nie práve tie príjemné.

Záznam z miesta, ktoré neexistuje

Podľa samotnej kapely ide o „surrealistickú sonickú esej“ o mentálnej dezintegrácii. Hudba evokuje prostredie, kde už nerozlišuješ medzi tým, čo sa deje v hlave a čo vonku. Ako keď ťa držia v polovedomí v opustenej nemocnici, ktorá už oficiálne neexistuje, ale duchovia pacientov ju stále obývajú.

An Axis of Perdition vydali Deleted Scenes from the Transition Hospital

Zvuk ako príznak, zvuk mokrých podláh, šum kamier, výkriky a šepoty.

Zvuk z hlbín myšlienok

Tu nepočujeme gitary v klasickom zmysle – počujeme rezanie vzduchu, škrípanie sanity


Breguet 7137

Skladby ako terapeutické póly

Hudobne ide o zmes harsh noise, ambientu, industriálneho black metalu a field recordingov. Psychiatri by to nazvali „auditívne pseudo-halucinácie s paranoidným rámcom“. My hovoríme: dokonalý ponor do šialenstva.

Tematické jadro: nemocnica mimo reality

Všetko sa tu odohráva v nemocnici, ktorá je mentálnym modelom samotného albumu. Nie je to konkrétne miesto – je to stav, prechod, prechodná stanica medzi realitou a snom, medzi vedomím a ničotou.

Je to „transition hospital“ – časť mozgu, ktorú si pacient vytvoril ako obranný mechanizmus, ale tá už sa nedá opustiť.

Klinický záver

Deleted Scenes from the Transition Hospital je album, ktorý by mohol znieť v slúchadlách pacienta počas hlbokej psychózy alebo pred smrťou. Ale tiež je to umelecký čin, spôsob, ako pretaviť najtemnejšie skúsenosti do niečoho, čo si môžeš pustiť, znova a znova. Ak sa odvážiš.

Diagnóza po stopách

1. Interstitial – Conjoined Thoughts of a Sickened Mind
Otvorenie pripomína neurologické skenovanie – mozog prehlásený za kontaminovaný. Zvukové efekty ako elektródy, ktoré nevedú signál, ale vťahujú spomienky.

2. Pendulum Prey (Second Incarceration)
Pulzujúca rytmika a chrčiace vrstvy evokujú stav, kde čas neplynie lineárne. Psychiatri by tu hovorili o časovej distorzii počas disociatívnej epizódy. My hovoríme: čekáš, ale nevieš na čo.

3. In the Hallway of Crawling Filth
Názov hovorí sám za seba. Pocit, že sa zasekneš v nočnej more, ktorá pokračuje aj po prebudení. Hluk, rytmus, dych, piskot – všetko naraz.

4. The Sleeper Has Awoken
Zrodenie vedomia? Alebo prebudenie v zlej realite? Elektronické vrstvy simulujú klinickú halucináciu – niečo, čo by si dal pacientovi na prechod medzi REM fázou a delíriom.

5. Entangled in Mannequin Limbs
Telo už nie je tvoje. Prsty, ktoré sa nehýbu. Alebo nie sú tvoje. Depersonalizácia ako nástroj estetického znepokojenia.